Listy Čitateľov

2004-04-21T12:45:00.000-07:00

21/04/04 SME o „županoch“

Pondelňajšie hodnotenie novín (19. apríl 2004) bolo veľmi stručné a preto by som Vás chcel upozorniť na článok Župani jazdia na Škode Suberb. Ako hospodária? v denníku SME od Jána Malocha. Dovolím si článok hodnotiť ako absolútne neobjektívny s nulovou výpovednou hodnotou a to preto, pretože som dodával, ako hovorca Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), podklady autorovi. Podstatou článku malo byť porovnanie jednotlivých krajov a tak adresoval Ján Maloch všetkým hovorcom tieto otázky:

Kde máte ako župan svoje oficiálne sídlo?
Koľko stojí jeho mesačný prenájom?
Koľko má VÚC zamestnancov?
Koľko miestností a automobilov má váš VÚC k dispozícii?
Aké vozidlo máte ako župan k dispozícii? (značka, rok výroby, cena)
Čo máte ako župan okrem vozidla k dispozícii z titulu svojej pozície?
Aké sú vaše komplexné mesačné výdavky?
Čo všetko máte konkrétne vy na starosti? (jednotlivé body v odrážkach)
Čo považuje za najväčší problém vášho domovského VÚC?

Otázky nie sú objektívne a ich výsledky nejde porovnať okrem jednej - všetci predsedovia VÚC majú rovnaké autá. Inak sa líšia vo všetkom. Aký zmysel má písať o počte miestností? Možno v jednej sídlia dvaja úradníci, v inom kraji štyria. Ja ako novinár by som dal skôr otázku metrov štvorcových na počet pracovníkov. Niektoré kraje tam zakomponovali aj sklady, iné nie. Neporovnateľný je aj počet pracovníkov. TTSK nemôže prijímať ďalších, pretože ich nemá kam umiestniť, iné kraje majú plný stav. Vysvetlenie si žiada otázka, čo má "župan" (zákon o samosprávnych krajoch ani žiadny iný takýto termín nepozná...) okrem vozidla k dispozícii. Nuž telefón a počítač. Rovnako ako ja a rovnako ako každý vedúci úseku a útvaru VÚC. Čakal vari pán Maloch, že predseda vlastní niečo iné!? Mesačné výdavky je ďalší údaj, ktorý je scestný. Jeden predseda VÚC vlastní jeden telefón, iný dva, iný telefonuje zásadne z pevnej linky, každý prejazdí iný počet kilometrov. Niektorí kolegovia do odpovede pre J. Malocha zahrnuli aj spotrebu kancelárskeho papiera, toner do tlačiarne, predplatné novín, alebo nákup kytíc pre návštevy z reprofondu a podobne. Je to objektívny údaj?

Rovnako aj prenájom, ktorý je u nás 250 Sk za m2 ročne je neporovnateľný s krajom, ktorý sídli v budove, ktorá patrí súkromnej firme, alebo je vo vlastníctve kraja a podobne. Vrcholom neznalosti novinára sú dve posledné otázky. To, čo má predseda VÚC na starosti rieši zákon, to sa nemusí pýtať a odpovede by boli aj tak rovnaké. A problém domovského VÚC? Akou formou pri absencii zákona má VÚC riešiť nezamestnanosť, dostatok investorov? Veď na to nemá žiadne legislatívne páky! Nemyslíte si, vzhľadom na hore uvedené, žeby stálo za úvahu vrátiť sa k tomuto článku?

Ivan Krajčovič, hovorca TTSK

2004-04-16T09:34:00.000-07:00

16/04/04: Dobšinský vs TA3

Stanovisko televízie TA3 k obvineniam bývalého reportéra Braňa Dobšinského

Televízia TA3 sa ostro ohradzuje voči vyjadreniam bývalého reportéra B. Dobšinského o cenzúre v TA3, resp. podľahnutiu tlakom zo strany politických strán.

Zároveň vedenie TA3 cíti potrebu otvorene sa vyjadriť k výrokom pána Dobšinského a jeho snahe poškodiť dobré meno televízie, ktorú začal vyvíjať po tom, ako s ním televízia TA3 ukončila spoluprácu. V záujme rešpektovania základných princípov korektnosti televízia TA3 nedávno odmietla medializovať konkrétne dôvody ukončenia spolupráce s ním. Avšak korektný prístup vedenia TA3 sa nestretol s pochopením pána Dobšinského, ktorý sa rozhodol zneužiť priestor v niektorých periodikách na poškodenie dobrého mena televízie a dehonestovať tým i prácu jej redakcie. Z uvedených dôvodov sa vedenie TA3 rozhodlo vyjadriť k celej záležitosti:

Televízia TA3 ukončila spoluprácu s reportérom Braňom Dobšinským pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Predmetom porušenia bol hrubo urážlivý e-mail, ktorý Braňo Dobšinský poslal prezidentskému kandidátovi Jozefovi Šestákovi /obsah uvedeného e-mailu vám poskytneme na požiadanie/. TA3 si zakladá na vysokej profesionalite redakcie a arogantné správanie pána Dobšinského prekročilo prípustnú hranicu. A ani to, že ide o kvalitného reportéra, neznamená, že nemusí rešpektovať hranice slušného správania. Keďže úlohou novinárov je informovať a poukazovať na neetické správanie politikov, mali by v prvom rade sami dodržiavať slušnosť. Počínanie pána Dobšinského vážne ohrozilo vysoký kredit, ktorý si televízia získala a vrhlo tieň aj na ostatných redaktorov televízie. Ak by vedenie televízie postupovalo menej principiálne, dalo by tým najavo, že takéto správanie toleruje. Napriek tomu, že Braňo Dobšinský priznal hrubú chybu a bol ochotný prijať akékoľvek dôsledky, po rozhodnutí vedenia o ukončení spolupráce sa s takýmto dôsledkom nebol schopný zmieriť a začal vyvíjať úsilie o diskreditáciu TA3.
Televízia TA3 absolútne odmieta obvinenia B. Dobšinského z cenzúry v súvislosti s cyklom rozhovorov s prezidentskými kandidátmi, ktorý vysielala počas siedmich týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb. Legitímnym právom televízie je posúdenie kvality výkonu svojho reportéra, keďže televízia právne zodpovedá za obsah svojho vysielania a v prípade akéhokoľvek porušenia zákona nesie i v plnej miere následky plynúce z takéhoto porušenia. Nezávislosť a objektívnosť médií rozhodne nie je možné merať odvahou ich redaktorov chrliť osočenia na politikov, ale schopnosťou postaviť vecnú a najmä podloženú kritiku verejných činiteľov. V prípade rozhovoru s kandidátom Ľubom Romanom išlo práve o prvý prípad a osočenia, ktoré v rozhovore zazneli, nielenže hraničili, ale v niektorých prípadoch i prekročili tolerovateľnú mieru a reálne hrozilo, že v prípade odvysielania rozhovoru by nasledoval podnet na súdny proces vo veci poškodenia dobrého mena. Z uvedeného dôvodu a po zvážení pôvodnej predstavy o autenticite rozhovorov bez akýchkoľvek zásahov a strihu sa vedenie TA3 rozhodlo, že rozhovor bude nakrútený znovu. Poskytnutie kazety Ľ. Romanovi bolo na základe jeho žiadosti, ktorej televízia TA3 nemala dôvod nevyhovieť. V žiadnom prípade mu kazeta s nahratým rozhovorom nebola poskytnutá za účelom získania jeho súhlasu s odvysielaním alebo návrhmi na korekcie a zásahy do rozhovoru. V prípade žiadosti ktoréhokoľvek iného kandidáta o poskytnutie nahratého rozhovoru by TA3 postupovala rovnako. V odvysielanom rozhovore s Ľ. Romanom sa reportér B. Dobšinský rovnako kriticky ako v prvom rozhovore venoval politickej minulosti, pôsobeniu v ANO i podnikateľským aktivitám rodiny Ľ. Romana, avšak bez spomínaných invektív.
Na zamyslenie zostáva fakt, že B. Dobšinský s námietkou cenzúry nevyšiel ihneď, a ani krátko po rozhovore s Ľ. Romanom, dokonca v cykle rozhovorov pokračoval i s ďalším prezidentským kandidátom Martinom Bútorom. S obvinením z cenzúry v TA3 vystúpil až po tom, ako s ním vedenie TA3 ukončilo spoluprácu.

2004-04-05T06:53:00.000-07:00

05/04/04: Prebratie zahraničného článku v Novom Čase:

Ako som Vám už v telefonáte spomenul, Nový Čas má predplatených niekoľko zahraničných agentúr a navyše spolupracuje so sesterskými denníkmi, ktoré patria pod vydavateľský dom Ringier. Vo vzťahu k týmto agentúram je Nový Čas v uvádzaní zdroja vždy korektný. Niekedy si však informácie agentúrnych správ dopĺňame aj preloženými informáciami z internetových vydaní zahraničných denníkov. Niekedy je však správa zozbieraná z viacerých internetových zdrojov a uviesť ich všetky nie je vzhľadom na rozsah našich správ možné.

Pokiaľ ide o vami spomínaný článok z National Enquirer, je pravdou, že tento článok bol prebratý z internetového vydania spomínaného časopisu. K neuvedeniu zdroja v printovej verzii došlo pri krátení článku. Pokiaľ ide o neuvedenie zdroja na internetovej adrese bleskovky.sk, všetky články, ktoré už boli uverejnené v Novom Čase a umiestnené na spomínanú internetovú adresu označujeme ako Zdroj: Nový Čas.

Ďakujeme Vám za Vaše upozornenie, už sme prijali príslušné opatrenia.

Vladimír Mužík, šéfredaktor Nového Času

2004-03-26T06:18:00.000-08:00

26/03/04 Fulmek o Grassmeierovi:

STANOVISKO VYDAVATEĽSTVA PETIT PRESS

Denník SME od roku 2001 uverejňoval na stránkach kultúry články podpísané pseudonymom Edwin Grassmeier v dobrej viere, že ide o pôvodné príspevky. Autor webovej stránky Slovak Press Watch G. Sipos upozornil na to, že tieto texty boli prebraté zo zahraničných médií, najčastejšie z internetového vydania Spiegel Online. Na základe toho upozornenia zástupcovia denníka SME navštívili osobne Andreasa Borchholteho vedúceho kultúrnej rubriky Der Spiegel a ospravedlnili sa, pričom Der Spiegel naše ospravedlnenie prijal.

Vydavateľstvo sa pokúšalo vypátrať človeka, ktorý mal publikovať pod pseudonymom Edwin Grassmeier. Údajne ide o H. P. Bergera, ktorý strávil istý čas v Tübingene. Informácie z Tübingenu však svedčia o tom, že človek pod takýmto menom tam nežije, ale podľa informácií jedného z univerzitných pracovníkov tam takýto človek žil. Nepodarilo sa nám vo vnútornom systéme identifikovať emaily, ktoré mal tento človek posielať do denníka SME a H.P. Berger nereagoval na žiadny z niekoľkých emailov, ktoré mu poslal vydavateľ. Výsledok nášho pátrania je taký, že sa nám doteraz nepodarilo zistiť skutočnú identitu autora, ktorý sa skrýva za týmto pseudonymom, ale určite vieme, že nebol spolupracovníkom DPA. Napriek niektorým indíciám o tom, že vyvíjal aj iné aktivity (napríklad v chorvátskom týždenníku Feral Tribune zaregistrovali redaktori autora pod týmto pseudonymom, ale nikdy ho neuverejnili), sa nám ani intenzívnym pátraním nepodarilo dokázať identitu a presvedčivú existenciu tohto človeka. Zodpovednosť za publikovanie týchto článkov na seba prevzala Andrea Puková, vtedajšia vedúca oddelenia kultúry, ktorá sa rozhodla odísť z redakcie denníka SME a podpísala výpoveď zmluvy dohodou. Vydavateľstvo tým považuje tento prípad za uzavretý a nebude sa k nemu viac vyjadrovať.

Vydavateľstvo Petit Press považuje uverejňovanie týchto článkov pod pseudonymom Edwin Grassmeier za svoju chybu, a vyvodilo z toho pre seba vážne závery. Vydavateľstvo zavádza postihy pre redaktorov, ktorí by sa uchýlil k praktikám preberania textov bez citovania zdroja. Pre redakciu denníka SME začnú platiť podstatne prísnejšie pravidlá a sankcie za ich porušenie - od vysokých finančných pokút až po prepustenie zo zamestnania. Denník SME a Petit Press sa usilujú otvorene vysporiadať s týmto problémom. Z toho dôvodu informujeme verejnosť o krokoch, ktoré sme urobili.

Alexej Fulmek, generálny riaditeľ Petit Press, a.s

2003-12-22T07:50:00.000-08:00

22/12/03 Pakt Stability, Deficit rozpočtu, Europoslanci:

Nemáte pravdu. Pakt stability sa zaviazali rešpektovať všetci, len členovia e-zóny ale môžu byť sankcionovaní. Práve preto minulý týždeň GB oficiálne oznámila EK, že jej deficit 04 bude 3,3% HDP.

Menej výkričníkov by prospelo. Mňa nenachytáte na kravinách, skúšajte to s mladšimi.

Úplne absurdná je Vaša poznámka k 400 miliónom za platformu. Ja som komentátor, ja mám licenciu si vymýšľať a keď považujem každu korunu deficitu za vyhodenú von oknom, tak vy nemáte čo analyzovať hlúposti. Fakt je ten, že nebyť šimkofóra, daňoví poplatníci by ušetrili 400 mil, to som chcel vyjadrit a špekulovať o tom, ako sa k tomu postavia ľudia, je v kontexte absurdné.

Áno, SR bude mať naozaj 14 e-poslancov - ale len do r. 2009. V niceskej zmluve dostala SR 13 miest, keďže sa počítalo aj s Bulharskom a Rumunskom. V prístupovej zmluve sa to rozšírilo, keďže priatelia z Balkánu nestíhajú, ale až prídu, vrátime sa na 13. Alebo rozšíria EP - aj to je možné. Dokonca najpravdepodobnejšie. V N-zmluve je ale zatiaľ 13 miest a 14 je provizórium, kým ona platí a nenastúpi Balkán.

Samozrejme, že 14. slovenskeho poslanca v r. 2007 z EP nevyženú, bude tam nadstav, k 13 prídeme až dalšími voľbami - aby ste ma nechytali za ďalšiu kravinu.

Peter Schutz, komentátor denníka SME

2003-10-07T07:35:00.000-07:00

07/10/03 Ako sa konflikt záujmov riešil v Slobodnej Európe: Milan Žitný, redaktor Rádia Slobodná Európa, sa dlho venoval práci SIS a bezpečnosti vôbec. Momentálne už o nich nepíše. Na moju otázku prečo, mi napísal:

Je to predsa základne pravidlo, o ktorom hádam netreba písať, každý ho má ovládať. Keďže moje meno sa vyskytlo v skupinke - nech už to je hoci i blud, zrodený v nejakej chorej hlave - nemôžem písať o veciach, ktoré s tým súvisia. Nebol by to voči verejnosti v danej chvíli korektný prístup. Mohla by oprávnene namietať, že môj pohľad nie je nezaujatý a ja jej to v danej chvíli nemám ako vyvrátiť.

Je to čosi podobné, ako keď som pred časom vysvetľoval predsedovi Rady STV M.Slovákovi, že mal konflikt záujmov, keď bol zároveň aj externým tvorcom v STV a poberal od nej honoráre, a keď ústredný riaditeľ vyplácanie zmrazil na určitý čas, predseda Rady sa voči tomu ohradil. Vysvetľoval som mu, že on nie je v Rade za hereckú obec, aj keď bol ňou navrhnutý, ale že je tam na to, aby zastupoval záujmy verejnosti ako celku.

Podobne ak redaktori Markízy podali na ministra vnútra V.Palka žalobu, nemôže nikto z nich - teda z tých, ktorí žalobu podali - informovať o činnosti ministra. To sa potom týka každého, kto žalobu podal, takže ak je medzi nimi napr. niekto z vedúcich vydania, z výroby a pod., nemôže TV MA ani vysielať takéto príspevky.

Milan Žitný, Rádio Slobodná Európa

2003-08-26T05:42:00.000-07:00

26/08/03: Doprivatizácia veľkých firiem

Vláda sa samozrejme nerozhoduje o privatizácii sama, má na to poradcov. Tá kontroverzná veta je podľa mňa ok. Ide napríklad o to, že v roku 2002 by sme určite nepredali ST za tolko, ako pred tým. Ten prepad cien bol však príliš veľký, pretože okrem reálnych základov treba zvážiť aj špekulatívne očakávania po spľasnutí bubliny. Reálna cena je niekde inde. Lenže pokiaľ investori, ktorí sú relevantní, sú po takom páde finančne vyčerpaní, neoplatí sa privatizovať, výnos nebude dostatočný.

Tiež si myslím, že sa dnes neoplatí privatizovať elektrárne, napriek tomu ich treba predať čo najskôr. Vláda by však mala rozhodnúť, ako vyrieši ich základné problémy a potom ich predávať. Pokiaľ to nespraví, výnos bude zase nižší.

Nešlo mi o zisky, ktoré firmy produkujú. Čiže o filozofiu, že teraz to nepredáme a ešte na tom zarobíme. Tieto zisky by totiž mali byť zahrnuté v cene. Skôr išlo o cyklický vývoj sektorov. A áno, samozrejme poradiť by to mal poradca.

Juraj Porubský, Pravda

2003-08-10T23:16:00.000-07:00

09/08/03 Európska integrácia a ekonomický rast:

Len krátka reakcia na Vaše výhrady. Nikde v mojom článku netvrdím, že medzi európskou integráciou a citovanými číslami Eurostatu či OECD je jasne merateľný kauzálny vzťah. Na rozdiel od Vás si však nemyslím, že nedokazujú vôbec nič - ak sa má za platný fakt, že európska integrácia zvyšuje blahobyt, rast, zamestnanosť, konkurencieschopnosť a slúži tomu, aby sa Európa emancipovala voči USA, tak citované čísla OECD a Eurostatu tento predpoklad spochybňujú.
A napokon - ten text nebol analýzou, ale zoradením faktov z dvoch štúdií, z ktorých vyplývajú celkom legitímne otázniky. To, ako ste si ich zodpovedali, je Vašim svätým právom.

Martin Hanus, Domino fórum

2003-08-07T05:22:00.000-07:00

07/08/03 Budú cirkevné sobáše stačiť v EÚ?:

Tiež nás v rádiu Expres zaujala informácia z Pravdy o tom, že by manželia, ktorí sa zosobášili iba v kostole, mohli mať po vstupe Slovenska do Európskej únie problémy. Chceli sme tému posunúť ďalej a zistiť, aké problémy konkrétne by mohli mať.
Zavolal som teda odborníkovi na európskej právo Radovanovi Procházkovi a jeho odpoveď ma prekvapila. Podľa neho by s uznávaním našich cirkevných sobášov nemal byť žiadny problém. Aj v Grécku alebo Taliansku totiž platia cirkevné sobáše a nikdy s tým nebol v iných členských krajinách únie problém.
Podľa Procházku (mimochodom pracuje pre Delegáciu EK na Slovensku) si štáty medzi sebou uznávajú manželstvá na základe medzinárodného práva súkromného, nie je to súčasť európskeho práva. Ak manželstvo uznať nechcú, napríklad pri polygamných zväzkoch či registrovanom partnerstve, môžu uplatniť tzv. výhradu verejného poriadku. Podľa Procházku je však veľmi ťažko predstaviteľné, že by napríklad Francúzsko túto výhradu uplatnilo pri manželoch zosobášených v kostole.....
Celý článok sa týmto tvrdením stáva bezpredmetný.

Štefan Hudec, Rádio Expres

2003-08-05T07:05:00.000-07:00

05/08/03 Prebratie zahraničnej správy bez zdroja:

Rada by som uviedla na pravú mieru Vašu výhradu z 2.8.2003 o mojom článku v denníku SME. Článok bol podpísaný štandardne mojou skratkou a agentúrou, ako to obvykle býva, keď píšem o niečom, kde som nebola. Nie zavinením z mojej strany bol v následnom redakčnom procese článok podpísaný celým mojím menom a bol v ňom ponechaný domicil. Takže to išlo mimo mňa.
Tiež by som Vám chcela povedať, že slovo plagiátorstvo sa mi zdá prisilné, keďže som v pôvodnom texte uviedla agentúrny zdroj.

Jana Mikušová, SME

2003-06-23T06:37:00.000-07:00

23/06/03 Vplyv daňovej reformy

TREND sa snažil vypočítať vplyv daňovej reformy na základe čo najpresnejších údajov. Všetky dáta, o ktorých možno v súčasnosti iba špekulovať, sme do nášho modelového prepočtu nezahrnuli. Preto sme v podstate celý vplyv reforiem počítali s ohľadom na hrubú mzdu zamestnanca v roku 2004 a nie na celkové mzdové náklady zamestnávateľa. To je zvýraznené hneď v druhom odseku článku, kde hovoríme, že navrhované reformy „by ... mali znížiť celkové zaťaženie hrubej mzdy ...“.

Poslednú časť článku, kde hovoríme o znížení odvodov pre zamestnávateľov sme napísali práve preto, že sme chceli upozorniť aj na tento faktor. Ale ako zareagujú zamestnávatelia na zníženie odvodového zaťaženia a povinnosť platiť dávky PN počas prvých desiatich dní PN sme si netrúfli odhadnúť. Ide o pomerne významnú zmenu. Existuje zatiaľ iba prepočet ministerstva práce, ktorý hovorí o tom, že v priemere by to malo byť pre zamestnávateľov výhodné.

Dá sa predpokladať, že tá časť zamestnávateľov, ktorá dokáže mieru PN vo svojom podniku kontrolovať, a teda jej nový systém bude vyhovovať, môže vďaka zníženiu odvodov viac zvýšiť mzdy svojich zamestnancov. Ale oddeliť takýto predpokladaný rast, ak k nemu vôbec dôjde, od „normálneho“ každoročného rastu miezd je ťažké. Ani sami zamestnávatelia zatiaľ nemajú relevantné prepočty, o čom mimochodom TREND informoval v čísle 22/2003.

V texte sme navyše vyslovene upozornili, že „Prepočet vyjadruje zmenu zaťaženia ... podľa hrubej mzdy v roku 2004. Nepredstavuje teda medziročnú zmenu oproti tomuto roku“. Možno to vo vašich očiach celý modelový prepočet znehodnocuje, ale bola to naša voľba, o ktorej sme korektne informovali čitateľa.

Rado Baťo, TREND

2003-06-19T06:01:00.000-07:00

19/06/03: Schutz – Mikloš 3:0, nie 0:3

Argument 1:

Ja nevychádzam z "horších odhadov", ale z tohtoročných omylov. Ráčte pozorne čítať - až potom písať. Na spotrebe domácností sa Mikloš kvartálne sekol o 2,7 mld., na nadhodnotení vplyvu novej sadzby tuším o 4, na priamej dani o 5 mld. 1 Percento HDP je 13 mld. A systémové zmeny 04 budú neporovnateľne väčšie. Ak omyl zopakuje - opačným smerom, samozrejme - pravdu majú odporcovia. Daňové zaťaženie sa nezvyšuje sadzbami, ale reálnymi platbami. Také je to jednoduché. Žiadne "horšie odhady", ale prezumpcia omylu nedovoľuje pri mikroskopických odhadoch typu 1, 000 hovoriť ani o znížení ani o zvýšení.

Argument 2:
Odporcovia kritizujú, že výdavky sa neznižujú, Mikloš oponuje teóriou relativity. To je dobré do debaty s tými, ktorí majú iné prepočty. Ja s tým nemám problém do bodu, kým mi ako daňovému poplatníkovi neoznámi, že tak je to "korektné a kompetentné". Štát vyhadzuje peniaze vidlami, neexistuje centrálny úsporný program, len väčšie-menšie-nijaké aktivity rezortných šéfov. Ak štát beží na stopercentne väčšie náklady, než je rozumné, a vôbec neznižuje spotrebu, je absurdné tvrdiť, že ju znižuje, lebo mimochodom rastie HDP vytvárané súkromným sektorom. Keby som Vám prezradil, na koľko percent znížiť podiel štátu na HDP, omdleli by ste na klávesnicu a tri dni by ste stĺpček nepísali.

Argument 3:
Tu netreba štúdiu, len elementárny rozum. Mikloš sám udáva, že všade, kde majú nízku rovnú daň, je dvojnásobný rast. Daňová reforma je projekt dlhodobý, jeden-dva vyššie ročné deficity sú predsa smiešne v porovnaní s tým, či budeme všetci platiť nasledujúcich 30 rokov 15 percent alebo 19. Môžete namietnuť, že o 2 roky sa sadzba ešte zníži, ja namietam, že to už bude vládnuť Fico. Percento dane z príjmu sú podľa Mikloša mínus 2 mld., tri percentá šesť, príjem rozpočtu 250 a dotácia železnici 7 a družstevníkom 13 - o čom sa tu bavíme??? Môj korunný argument je, že načo je sakrálny deficit 3%, keď všade naokolo projektujú vyššie, podľa Prodiho je pakt stability "stupidita" a celá Európa nafukuje deficity na "rozvojové programy". U Čechov je otázka, či schodok 04 bude 150 alebo 190 mld. a podobne u Maďarov a Poliakov. Mikloš je jediný, kto berie vážne deficit, všade inde len hľadia, ako ho ošmeknúť. Pričom jediný Mikloš má dobrú obranu, ak máličko schodok pustí - rovná daň.

Ja nemám čo ukazovať prepočty, ja píšem svoje názory. Kde by som ich vzal? Nemám štyristo darmožráčov na ministerstve. Keď hodnotíte komentár, ráčte si všimnúť, že má povolený rozsah 30 normoriadkov . To je základ, aby sme sa mohli o niečom vôbec baviť. Prajem viac súdnosti a menej posadnutosti novinárskym amaterizmom. Všetci sme hlúpi a ešte hlupší budeme. Čo očakávate za také platy?

Peter Schutz, komentátor denníka SME

2003-06-14T09:46:00.000-07:00

14/06/03: Miklošov referenčný list

Pre nedostatok priestoru sme museli informácie okolo listu Mikloša zhustiť, no referenčný list Mikloša podľa toho, čo povedal Vladimír Čurný z MZV, skutočne napomohol agentúre.

[vypustený odstavec znel - g.s.]
Jednou z podmienok užšej súťaže bolo podľa Vladimíra Čurného z Odboru verejného obstarávania MZV preukázanie sa referenciou o tom, že má skúsenosti s prácou v danej krajine. "Iba táto agentúra mala ako doklad takýto list, ktorý tvrdil, že agentúra niekedy robila pre SIA (Slovenskú informačnú agentúru), ktorá zastrešovala takúto činnosť," povedal pre SME Čurný. "Je to bežná referencia, keď vieme, že táto agentúra už niečo podobné realizovala, a nie, že sa to pôjde len učiť," dodal. Ostatné agentúry práve túto podmienku - referenciu podľa Čurného nesplnili, preto pri ďalšom výbere s nimi nerátali.

Mirka Horobová-Kernová, redaktorka SME

2003-04-12T05:02:00.000-07:00

12.4.2003: Daňová asignácia pre tretí sektor

Náhodou som opäť po čase zablúdil na SPW a rád by som zareagoval na pondelkový komentár k článku Borisa Strečanského z Domina (ktorý som nečítal). Na rozdiel od ostatných komentárov nekomentuje ani tak novinársku profesionalitu, ako vyjadruje Váš osobný názor na predmet článku - asignáciu dane. Nič proti tomu, len sa mi to v súvislosti so zameraním projektu i doteraz publikovanými komentármi zdá nezvyklé - veľa podobných komentárov som na SPW nenašiel. Aj keď to nie je kontraindikácia, prekvapilo ma to aj preto, že pracujete v INEKO (ak sa nemýlim), ktoré je tiež súčasťou tejto "korporativistickej" skupiny (o.i. sa uchádza o asignáciu dane, získava granty, možno Vám dokonca poskytuje zázemie pre realizáciu tohto projektu a pod.) a podieľa sa významnou mierou na jej spotrebe.

Napísať, že ide o "kontrakt s vládou na daňové zdroje vopred určenej skupine ľudí" je podľa mňa chybné. Asignácia dane je mechanizmus, ktorý nie je určený "vopred určenej skupine ľudí", ale na vopred určené účely. Považujem to za zásadný rozdiel. Môžeme diskutovať o zmysle a vymedzení účelu. Vychádzam z predpokladu, že štát nie je niektoré potrebné činnosti schopný vykonávať v dostatočnej kvalite alebo vôbec, či nie je pri ich výkone dostatočne efektívny (pomer ceny, výkonu a kvality) a preto vytvoril mechanizmy aby tieto činnosti mohol vykonávať niekto iný, v tomto prípade neziskové organizácie.

Vyjadrenie, že "si istá skupina ľudí cez štátny aparát vybavuje živobytie" navádza k názoru, že tretí sektor je vo svojej podstate len banda darmožráčov, čo sa priživujú na rôznych štátnych či súkromných dotáciách. Netvrdím, že medzi nami nie sú aj takí, ale takto hrubo paušalizovať by som si nedovolil. Najmä nie na stránkach projektu, ktorý sa snaží o korektnosť a profesionalitu novinárskej práce.

Norbert Brázda, CHANGENET.SK

2003-03-11T06:26:00.000-08:00

11/03/03 Písanie o svojom bývalom zamestnávateľovi:

Tak sa zastávam mojej priateľky a podriadenej. Ak niekto píše 70 percent textov o marketingu a médiách, tak jednoducho nemôže stále písať o tom, kde predtým robil. Písať o hocakom médiu znamená byť latentne v konflikte záujmov. Napríklad preto, že sa v tej branži všetci poznajú, respektíve sú všetci tak trochu konkurenti. S poznámkou za textom "Autorka pracovala tri či štyri roky v denníku Pravda" by si čitateľ podľa mňa aj tak neporadil.

Konštantín Čikovský, redaktor TRENDu

2003-03-07T05:56:00.000-08:00

07/03/03 Novinári: O etiku nie je záujem?

Keď som sa dozvedel o tejto stránke a začal ju sledovať, bol som doslova šokovaný. To, čo si človek pri zbežnom čítaní novín všimne iba ako kuriozitu, sa tu javí ako smutný trend. Neviem, ako vznikajú lacné chyby a očividné prechmaty. Neviem, kde je chyba kontrolných mechanizmov v novinách. Ale viem, a nech mi poctiví profesionáli v novinách odpustia, že ak by sa takto nepozorne ku svojej práci správali manažéri a zamestnanci "normálnych" firiem, topánky by mali bombastickú reklamu, ale sa rozpadávali po dvoch týždňoch. Potraviny by boli od výmyslu sveta, iba by sa nedali jesť. A automobily by odchádzali s nefungujúcimi blinkrami a bez spätného zrkadla už z výrobnej linky...

Pred časom som zaznamenal informáciu o vzniku novinárskej etickej komisie a matne si spomínam v akejsi televízii obrazový šot z jej tlačovej konferencie po jej vzniku. V pamäti mi zostali mená pánov Cipára, Demeša... Myslel som si: aký dobrý nápad! Nedá sa všetko riešiť žalobou a nie je to zdravé. Dohodli sa novinári a vydavatelia, oslovili dôveryhodné nezávislé osobnosti - to naznačuje úprimný záujem. Ale dnes neviem...

Neviem, čo táto komisia robí - v novinách sa o nej nedočítate (hoci by mala čo robiť, ako to denne potvrdzuje táto webovská stránka). Neviem, ako komisia funguje - cez bežné internetové prehliadače som žiadnu webstránku tohto orgánu nenašiel. Neviem, kde má sídlo a či ju azda chcú zatajiť samotní novinári - o existencii takejto komisie totiž nie je žiadna zmienka ani na webstránke Slovenského syndikátu novinárov. Neviem teda, na čo ju založili a aký má zmysel, keďže žiaden jej verdikt, názor, stanovisko som nezachytil.

A pomaly si začínam myslieť, že to nie je náhoda. Etická komisia je. Ale ak by niečo (u)robila, v médiách sa o tom nik (pre istotu?) nedozvie. A úplne najbezpečnejšie je utajiť adresu tak, aby ste ju nemohli vôbec otravovať.

Peter Štefanka, vysokoškolský študent

2003-02-26T04:15:00.000-08:00

26/02/03 Mal premiér reagovať na podozrenie z korupcie?

Ste úplne mimo. Aké nulové dôkazy? B. tvrdí, že sa poznal so všetkými premiérmi, riaditeľ NÚP s ním vybavuje obchod - čo chcete viac? B. tvrdí, že s Palackom sa "občas" rozprávajú, je to dlžník štátu, ktorý záhadne dostal späť na účet peniaze, ktoré poslal. Toto je už viac ako údajne - nevtipkujte, p. Šípoš. Minimálne niektoré prepisy sú autentické - sme v polohe silnej indície, že môžu byť aj ďalšie. Absolútne zrelý čas, aby reagoval. Veď je to absurdné - celý štát týždeň rozpráva o klientelizme prvej vládnej strany a odposluchoch ako regulárnej metóde pol. boja a premiér je ticho. Aj keby boli dôkazy - mimochodom čoho?, keď budú dôkazy, ide sa do ťurmy - "nulové", aj keby bola medializácia naprosto zmrdaná - akože bola - aj tak je zodpovedný štátnik povinný vysvetliť vec, ktorá ho chce kompromitovať, voličom. Ešte aj vtedy. Je to kultúra. Spôsob zverejnenia nie je môj biznis. Dosť sa ponáhľali.

Peter Schutz, komentátor SME.

2003-02-22T08:51:00.000-08:00

22/02/03 SME a údajné odpočúvanie:

Any newspaper that publishes any documents or information leaked to them without first verifying the information sets itself up for being manipulated, for being sloppy, for being inaccurate, for being a pawn of someone else and doing someone else's dirty work. Leaking something, in this instance the telephone records, is a cheap and easy way to get a journalist to salivate and for someone to get the media to take someone down for them. Who leaked this? What could be the motivation? Is it for the good of the Slovak people who may have been misled about some spending of funds? Perhaps. Is it because there is someone with political ambitions who wants Dzurinda's name besmirched? Perhaps. Without verifying the documents, SME becomes a big public notice board where anyone can publicly state whatever they choose. As a journalist I am offended to think that someone thinks I have no critical judgement of my own, no power to make decisions, that I can be used that easily.

And I don't see an argument for not holding the documents for a day or two until they could be verified and the seductive whiff of scandal could ebb and be balanced with some deeper thought and consideration of all angles of publishing material like that. The funds have been misspent, allegedly. Will the nation topple if it doesn't find out about this until the day after tomorrow? Most likely not.

It is the obligation of a professional, democracy-serving newspaper to first verify the authenticity of the documents. To get a second source, to investigate. Print first, investigate later? Sounds sloppy, amateur, sensationalistically driven.

Supposing SME finds out that some are falsified. The paper can never undo the damage that has been done by the publication. Even a correction doesn't undo anything. And it can't undo the blows to its professionalism by allowing itself to get seduced by the promise of scoop or a scandal without taking the responsbility to ascertain the veracity of the documents. In the rush to print, SME has neglected its responsibilities.

Laura Kelly, americká novinárka a lektorka žurnalistiky

2003-02-10T06:00:00.000-08:00

10/02/03 Plagiát, zdraženie a dôchodky:

rád si z času na čas pozriem Vašu stránku, no tentokrát sa nedokážem zdržať niekoľkých poznámok:

- Dôkazy britskej vlády - keď niekto použije (copy/paste) iné zdroje a neupozorní na to (či dokonca vydáva to za inf. tajnej služby), tak to asi plagiát predsa len je.
- januárové zdraženie - dopad balíčka sa bude dať spočítať až po dvoch troch mesiacoch - niektoré ceny sa hýbu až od februára
- Budeme si šetriť na dôchodok - tento komentár je úplne nezmyselný. V súčasnosti si na dôchodok *nešetríme*. Odvádzame peniaze a z tých sú vyplácané dôchodky súčasným dôchodcom. Šetriť znamená, že sa nám niekde bude akumulovať odložené a z toho potom vyplácať dôchodok.

Damas Gruska, informatik

2002-12-16T05:23:00.000-08:00

16/12/02 Lízing áut:

V článku o lízingu áut (11/12/02) som pracovala s údajmi o predaji áut fyzickým osobám - nepodnikateľom, ak bolo možné podrobnejšie údaje získať. Toto je taký prípad - štatistiky uvádzajú za prvý polrok predaj skoro 7-tisíc nových áut fyzickým osobám - nepodnikateľom. Rozdiel medzi týmto číslom a číslom takmer 35-tisíc sú podnikatelia a iné inštitúcie.

Jana Brondošová, SME

2002-12-14T07:56:00.000-08:00

14/12/02 Korupcia na UK?:

Až doteraz som bral vaše "zasvätené" hodnotenia novinových článkov ako príjemné spestrenie dňa a nepovažoval som za potrebné reagovať. Aby bolo jasné: nemám problém s kritikou novinárov, vrátane nášho týždenníka. Sám ich prácu priebežne komentujem (aj na stránkach Domina), takže na nepriaznivé reakcie kolegov z "brandže" som zvyknutý. Každý robí chyby, problém je však v tom, ak niekto kritizuje a nemá pritom dostatok informácií.

Napríklad: odkiaľ ste prišli na to, že pán Líška vyvrátil moje tvrdenia v článku Rektor a chobotnica? Akademický senát UK predsa podržal človeka, ktorý čelí vážnym podozreniam z korupcie, vo svojej funkcii. Mimochodom - nie prvýkrát, ale to by ste museli poznať priebeh celej kauzy, ktorú sledujeme už takmer rok (odporúčam napríklad článok Korupčná krajinka - Domino č.9/2002). To, že pán Gahér predložil uznesenie, aby bol spomínaný človek odvolaný z funkcie, nič nemení na tom, že senát tak neurobil (neprekročil svoj tieň, ako hovorí pán Líška).

Okrem toho: podľa mojich informácií, ktoré si ešte overujem, bola voľba nového rektora UK zmanipulovaná (v krátkom čase by mal dostať podnet v tejto veci aj minister školstva), takže "podržanie" dekana Komorníka zrejme nebolo náhodné. Ešte jedna vec na dokreslenie - pán Líška mi po zaslaní reakcie, v ktorej ma vraj "usvedčil" z klamstva, zatelefonoval, a povedal zhruba toto: "Prijímacie konanie na FMUK, ktoré je dnes predmetom kritiky, prebieha takýmto spôsobom už roky."

Takže ešte raz, aby bolo úplne jasno: na fakulte manažmentu UK sa už roky prijíma spôsobom, ktorý vyvoláva vážne podozrenia z korupcie. Myslíte si, že je naozaj náhoda, že sa páni akademici vzájomne "držia"? Čitateľ Domina, ktorý si prečítal všetky (!) články na túto tému, si po reakcii pána Líšku zaťuká na čelo, neinformovaný "kritik" žiada ospravedlnenie a vysvetlenie.

Marek Vagovič, Domino fórum

2002-12-03T04:26:00.000-08:00

03/12/2002 Kongres či programová konferencia:

Komentár denníka SME "Tretia necesta Smeru" dnes uviedol:

"Slovenské politické strany nachádzajú zaľúbenie v programových konferenciách. Vzápätí po SDKÚ (24. 11.) zabával takto v sobotu široké publikum Smer."

Dňa 24.11. sa nekonala "programová konferencia" SDKÚ, ale riadny Kongres SDKÚ. Usporiadanie Kongresu (aj s rizikom, že bude niektorého komentátora "zabávať") nevyplynulo zo "zaľúbenia", ale zo stanov SDKÚ. Stanovy totiž ukladajú zvolanie kongresu po parlamentných voľbách, v termíne najneskôr 6 mesiacov. Pokiaľ ide o "široké publikum", na kongrese sa zúčastnili delegáti a celé rokovanie mali možnosť sledovať médiá. Denník SME vyslal tiež redaktora (redaktorku). O konaní Kongresu SDKÚ informovala na stránkach denníka SME 25.11. - ako o kongrese, nie o "programovej konferencii". Všeobecne, nič proti duchaplným bonmotom a originálnym paralelám v politických komentároch. Aká je však paralela v tejto veci medzi Smerom a SDKÚ?

Sergej Michalič, tlačový hovorca SDKÚ

2002-11-13T04:48:00.000-08:00

13/11/02 Poistenie motoristov v médiách:

Pointa daného "problému" je niekde úplne inde, je na hanbu slovenskej tlači, že si nevie zistiť fakty. Trh povinne zmluvného poistenia je regulovaným trhom, a ešte dva roky bude. Určujú sa tak základné mantinely ako môže poisťovňa navýšiť minimálne poistné (o % škodovosti alebo o % inflácie - ktoré je vyššie). Druhou vecou je, že slovenský trh PZP je zaistený jednou zaisťovňou, manévrovateľnosť je tak znížená prakticky na minimum.

Martin Milo

2002-11-02T07:44:00.000-08:00

02/11/02 Informácie o vlastníkoch médií:

S veľkým záujmom som si prečítal Váš článok o JM a "jeho" novinároch v denníku SME. Dovoľte, aby som vyjadril absolútnu nadšenosť s Vašou kritikou. Aj keď som si myslel, že mám prehľad, bol som prekvapený vymenúvanými faktami. Boli to informácie (napr. previazanosť JM na VMV), ktoré sú pre mimobratislavských občanov takmer nedostupné (predpokladám, že v Bratislave sa tieto veci "šuškajú" a teda sú známe). Samozrejme, súhlasím aj s kritickou časťou tohto článku.

Július Szarka (čitateľ denníka SME od úplného začiatku)

2002-10-31T04:09:00.000-08:00

31/10/02 Etika investičných analytikov:

Posledným trendom pri citovaní analytikov Wall Street je, že v ich reportoch, ale aj správach v tlači sa explicitne uvádza: "Analytik XY, KTORÝ VLASTNÍ/NEVLASTNÍ akcie firmy Z, si o vyhliadkach firmy Z myslí...atď...očakáva rast/pokles ceny...."

Jednoducho či niečo vlastníš (či v tomto prípade si vlastnený), jednoducho len kvôli transparentnosti je dobré to povedať rovno. Samozrejme to nevylučuje ani analytické správy typu: "Analytik BB, ktorý vlastní akcie T, je k najbližším vyhliadkam ich ceny pesimistický, po ich poklese na očakávanú úroveň XX centov však za predpokladu toho a toho odporúča ich nákup..."

Pre úplnosť len pripomínam, že to, či niekto z oslovených vlastní akcie spoločnosti, ku ktorej sa vyjadruje, je verejne jednoducho dostupná vec. Za povšimnutie zrejme stojí len to, že novinári považujú za relevantné túto informáciu uviesť priamo v správe.

Vladimír Vaňo, investičný analytik

Typický príklad zo včerajška (informácie o možnom konflikte záujmov zdôraznené):

Qwest's CEO Leaves Some Bondholders in the Dark (Update2)
2002-10-30 09:49 (New York)

Denver, Oct. 30 (Bloomberg) -- Richard Notebaert urged Qwest Communications International Inc.'s 55,000 employees to e-mail him with their concerns when he became chief executive officer of the fourth-biggest U.S. local-phone company in June. He's received 10,000 messages since and responded to them all.
Some investors wish he would pay them as much heed. When bondholders owning $5 billion of Qwest's $26.1 billion of debt asked in July for a meeting with Notebaert to discuss the company's deteriorating finances, their lawyer was referred to the investor-relations department.
``We'd like to get more information from them,'' said Brendan White of Fort Washington Investment Advisers, a Qwest bondholder with $20 billion in assets that wasn't part of the group seeking the meeting. Qwest ``hasn't been the most transparent.''
Notebaert can hardly afford to alienate invest ors. Some of Qwest's junk-rated debt is trading at about 50 cents on the dollar and its shares have plunged 77 percent this year. The company, whose accounting is under investigation by the Securities and Exchange Commission, the Department of Justice and Congress, today reported its 10th straight quarterly net loss.
Earlier this week, Qwest said it plans to write down as much as $41 billion in assets this year, enough to leave it with negative book value.
``We have had meetings with both folks on the debt and equity side,'' Qwest spokesman Tyler Gronbach said. ``One of our goals is to provide transparency into our business and provide information to all parties in a reasonable manner.''
Notebaert declined to be interviewed for this story.

..o trochu ďalej správa pokračuje..

To be sure, Notebaert appeased some investors by selling the directories business and easing the pressure on Qwest to find ways of paying down its debt. Unlike most new CEOs, he's also had to answer to federal investigators and decide what assets to write down.
``This whole thing requires patience,'' said Paul Wright, an analyst at Loomis Sayles & Co., which owns Qwest stock and bonds as part of its more than $50 billion under management.
For now, Qwest's 7 1/4 percent notes maturing in 2011 are trading at about 51 cents on the dollar to yield 19 percent, traders said. Some of Qwest's debt, such as the bonds sold by U S West prior to the acquisition, is more senior and trades at lower yields.
In a speech at a Goldman Sachs Group Inc. conference earlier this month, Notebaert said Qwest may try to extend the maturity or change the ``pecking order'' of Qwest's borrowings. He didn't elaborate.
Qwest ``hasn't responded clearly to follow-up questioning,'' said Tim Caffrey, an analyst at Barclays Capital Inc., which sold its Qwest bond earlier this year. `That makes some bondholders nervous.''

--Dana Cimilluca in Princeton, (609) 750-4538 or at dcimilluca@bloomberg.net, with reporting by Terry Flanagan in New York. Editors: Schauder, *Schatzker, Schauder

2002-09-23T03:34:00.000-07:00

21/9/02 Silná koruna pred voľbami:

Tvrdenie, že ide o nejakú predvolebnú agitáciu kríva. Nie je mi jasné, v prospech ktorej z X vládnych strán je pragmatická informácia z trhu agitovaním. Oproti štvrtkovému článku je piatkový doplnený (kľudne poviem zdokonalený) o niekoľko zásadne dôležitých informácií.

"Svoje prognózy[o oslabovaní koruny] však začali [analytici] meniť ... [keď] vzrástli šance na zostavenie prointegračne orientovanej vlády."

Z čoho myslím je informovanejšiemu čitateľovi jasné, že postupné posilňovanie koruny je už takmer dvojmesačným procesom, čo je dôležitá informácia, a všetci čo sledujú trhy vo svete uznajú, že pred dôležitými parlamentnými voľbami nie úplne bežná. Aj keď to možno nie je informácia úplne nová, pre svoj význam si zaslúžila zopakovanie a zdôraznenie práve v deň volieb, kedy sú ešte otvorené zmenárne a ľudia aj vďaka mobilnej technike dokážu neopodstatnene veľmi rýchlo šíriť paniku, o ktorú sa pokiaľ ide o kurz koruny niektoré sub5% strany pokúšali.

"Národná banka Slovenska je dvojnásobne taká silná ako pred štyrmi rokmi."

TOTO je mimoriadne dôležitá informácia pre bežného čitateľa-laika, ktorý nesleduje podrobne ekonomiku (ani Vami uvedený graf kurzu koruny), ale pamätá si najmä to, že po voľbách 1998 koruna prudko o takmer 10% oslabila. Rovnako ako vysvetlenie rozdielu súčasného kurzového režimu od toho spred 4 rokov, čo tiež nie je informácia, ktorej ozrejmenie laikovi ne-ekonómovi nemožno rozhodne spochybňovať, práve naopak, uvítať. Možno bolo dobré pripomenúť aj to, že na upokojenie dočasných turbulencií na trhu s korunou NBS v júni stačil zanedbateľný zlomok z jej devízových rezerv. Článok tak mohol byť výrazným príspevkom k pragmatickému vysvetleniu neopodstatnenosti akýchkoľvek potenciálnych obáv (ktoré nemožno vylúčiť, keďže obavy a panika sú emotívne, nie racionálne reakcie), pokiaľ ide o voľby a "hodnotu" úspor bežných laikov.

Dôvera bežných občanov-väčšinou ekonomických laikov- vo vlastnú menu, najmä v zlomových okamihoch, akými sú voľby je pre kurzovú stabilitu kritická, ako to v minulosti explicitne vyjadrili aj predstavitelia centrálnej banky. Pre pripomenutie redakcii SPW, slovenskí občania a podniky majú v bankách korunové netermínované vklady za vyše 140 mld. SKK (z toho obyvatelia 70 mld. SKK), na termínovaných vkladoch (dnes už prakticky vo všetkých bankách ich možno predčasne zrušiť) ďalších 352 mld. SKK (z toho obyvatelia 250 mld SKK, údaje as of 31.7.2002, Menový prehľad NBS). Devízove rezervy NBS napriek historickému maximu a úrovni dvojnásobne vyššej, než aká sa už považuje z ekonomického hľadiska za menovo bezpečnú, dosahujú približne ekvivalent 346 mld. SKK (7824,9 mil USD as of 18.9.2002@USD/SKK 44.172)... Zverejnenie článku J.Brondošovej na prvej strane slovenského mienkotvorného denníka v deň, keď neinformovanosť mohla spôsobiť nebezpečné javy preto považujem za veľmi dôležité, užitočné a poučné.

Veľa z toho, čo zverejňuje SME možno neraz spochybňovať, piatkový článok J.Brondošovej za taký rozhodne nepovažujem. Práve naopak, v posledných dvoch odsekoch prináša pre bežného občana mimoriadne dôležité závery, podporené zrozumiteľne vysvetlenými vecnými argumentami.

To, že na prvej strane sa redakcia rozhodla zverejniť informáciu, po ktorej je aj podľa čítanosti dopyt asi nemá zmysel spochybňovať. Navyše to bola informácia veľmi dôležitá a praktická.

V slovenských médiách sa objavuje veľmi veľa nie najlepšie spracovaných dôležitých ekonomických tém, ale v tomto prípade hodnotím reakciu SlovakPressWatch ako "štekanie na nesprávny strom". Ako človek, ktorý je s mnohými otázkami veľmi prístupnou formou ozrejmenými v článku často konfrontovaný venujem článku J. Brondošovej standing ovation (najmä za jeho druhú polovicu).

Vladimír Vaňo, investičný analytik

2002-09-12T03:29:00.000-07:00

11/9/02 Kampaň vlády o vstupe do NATO:

K vašej poznámke k článku o vládnej mediálnej podpore NATO: Ak sa niekto o prácu hlási, dá si za ňu zaplatiť, má pritom možnosť aj iného zdroja obživy, a jeho práca spočíva v agitácii, znamená to v drvivej väčšine prípadov, že sa za to, v čo agituje, nehanbí. Preto je titulok, ktorého som autorom podľa mňa korektný. Pravda: korektnejšie by bolo, ak by titulok znel napríklad: " Všetky slovenské mimovládne organizácie, o ktorých sa v texte pod titulkom hovorí, sa za podporu NATO nehanbia"

K vašej poznámke o tom, že nebola oslovená ani jedna mimovládna organizácia: V praxi nie je možné osloviť vždy všetkých. Väčšinou sa neoslovujú tí, ktorých názor nie je v danom kontexte pre čitateľa nijakým spôsobom zaujímavý a predpokladá sa, že pre text nebudú ich názory nijakým prínosom. Vysvetľujem vám to tak triviálne, pretože to nie je prvýkrát, keď je vo vašich komentároch vidieť absenciu žurnalistickej praxe.
Vyjadrujem sa k textu, ktorého nie som autorom, pretože som ho redigoval.

Konštantín Čikovský, reportér týždenníka Trend

2002-09-03T06:29:00.000-07:00

03/09/02 Vyznamenanie pre Orsága:
"Malé upozornenie - necitovali sme matku ale ženu pána Orsága a o vyznamenaniach a navrhnutých osobnostiach sme už písali dvakrát
- keď zoznam schválila vláda
- v deň vyznamenania,
preto sme sa zamerali už len na príbeh jedného menej známeho človeka"

Mirka Horobová, reportérka SME

2002-08-15T03:22:00.000-07:00

Vďaka za reakcie a diskusiu: Reakcie a názory čitateľov sú vítané na kontaktnej emailovej adrese. Všetky prijaté listy môžu byť automaticky zverejnené na tejto stránke, pokiaľ ich pisatelia priamo nepožiadajú o nezverejnenie. V záujme transparentnej diskusie by mali pisatelia uviesť okrem svojho mena a priezviska aj svoje povolanie či zamestnávateľa. Obzvlášť vítané sú reakcie novinárov a autorov článkov, o ktorých sa Slovak Press Watch pozitívne, či negatívne zmienil. Ďakujem.